O hnusných nechtoch. (Snáď) naposledy

Už ma to nebaví. Nebaví ma čítať maily typu "ty hnusný parchant, ubližuješ ženám!" alebo dokonca "tieto tvoje príspevky sa dajú kvalifikovať ako trestný čin ohovárania!", ani diskusné príspevky typu "ty debil, vôbec tomu nerozumieš!". Ja viem, ono je to ťažké, keď si konečne niekto na slovenskom internete dovolil otvoriť hubu a vykričať vám do ksichtu pravdu. Že gélové/akrylové nechty sú hnusnohnusnehnusný humus a že vy, ktoré ich tvoríte, ste netalentované nány bez štipky súdnosti a vkusu a že za tieto vaše výtvory by ste mali aspoň mesiac upratovať zastávky MHD po celej Bratislave.

A preto (snáď) naposledy: ja nepotrebujem a ani nechcem vedieť nič o tom, ako sa tvoria tieto vaše gélové paznechty; mne stačí, že keď ich vidím, tak by som najradšej na mieste vyvracal aj zvyšky minulotýždňového obeda a dal vás, milé nechtárky, na hranici upáliť za prznenie ženskosti. Neunúvajte sa a nesnažte sa ma akokoľvek presviedčať, atakovať, strašiť a čo ja viem čo ešte. Buď sem nelozte, alebo sa konečne spamätajte a začnite sa venovať niečomu zmysluplnému.

Obuváky:

Keď sa spojí viac humusu do jedného celku: chlpaté ruky, zlý make-up, zlá farba na vlasy, no a celkovo keď žena proste vyzerá ako šmudla:

Platí charakteristika napísaná vyššie + seksi červené pery:

Juuu áááár d déééénsink kvíííííííííín:

Versace to nezachráni:

Ružový panter?

Lec gou tu d didžina

Vzdávam to, pri pohľade na visiaci prívesok som zomrel...